Svetové ríše zanikajú, avšak zlato ostáva
Dávnovek
Zlato má dlhú a komplexnú históriu. Prvý objav predmetu zo zlata symbolizoval bohatstvo a zaručenie sily. Zlato spôsobilo posadnutosť u mužov a národov, zničilo niektoré kultúry a dávalo silu ostatným.
Archeologické vykopávky naznačujú prvé použitie zlata na Strednom východe, kde sa objavila prvá známa civilizácia-Sumer. Zlaté egyptské šperky boli nájdené v hrobke kráľovnej Pú-abi (pôvodne Šubad) zo sumerského Uru a sú najstaršími príkladmi nájdených šperkov od tretieho tisícročia pred naším letopočtom. V hrobe sa však našlo aj mnoho iných zlatých predmetov, ktorých hodnota je takmer nevyčísliteľná...
V priebehu storočí bola väčšina egyptských hrobiek vykradnutá, ale hrobka záhadami opradeného faraóna Tutanchamona bola objavená archeológmi neporušená. Bola v nej najväčšia zbierka zlata a šperkov na svete, objav zahŕňal i zlatú rakvu, ktorej kvalita spracovania ukázala vysokú úroveň egyptského remeselníctva a zlatej práce (druhé tisícročie pred n.l.).
Perzská ríša (územie dnešného Iránu) často používala zlato na výrobu umeleckých diel ako súčasť náboženstva Zoroastrianism, ktoré bolo rozšírené najmä v strednej Ázii a Indii v období medzi rokmi 1800 p.n.l. a 600 p.n.l.. Perzské spracovanie zlata je najviac známe pre svoje zvieracie umenie, ktoré bolo upravené potom, čo Arabi dobyli oblasť v 7. storočí nášho letopočtu.
Ďalšia z kolísok civilizácie - Rím, začal prekvitať, mesto priťahovalo nadaných remeselníkov zlata, ktorí vytvorili zlaté šperky širokej škály. Použitie zlata v Ríme neskôr rozšírili predmety do domácností a nábytok v bytoch vyšších tried. Do tretieho storočia nášho letopočtu nosili občania Ríma náhrdelníky, ktoré obsahovali mince s obrazom cisára. Keď sa kresťanstvo začalo šíriť cez európsky kontinent, Európania prestali pochovávať svojich mŕtvych s ich šperkmi.
V Amerike, bola zručnosť predkolumbovských kultúr vo využívaní zlata vysoko pokročilá dávno pred príchodom Španielov. Tí sa mohli nie raz presvedčiť, že Inckí zlatníci zvládali väčšinu techník spracovania zlata známu európskym rovesníkom dávno pred ich príchodom. Boli majstrami na granulácie, lisovanie a kovanie, vložkovanie a voskové metódy. Španielski dobyvatelia väčšinou iba tavili zlato, ktoré získali pri skúmaní hrobov obyvateľov tohto regiónu. Najväčšie náleziská zlata z týchto čias boli v Andách a v Kolumbii.
Správy o objave zlata v Spojených štátoch mali za následok príchod tisícok nových osadníkov, mnohí riskovali pri hľadaní zlata svoje životy. Zlato bolo objavené v mnohých západných štátoch, z ktorých najznámejší výskyt bol v Kalifornii pri mlyne Sutter v roku 1848. Známe sú aj zlaté horúčky v Austrálii v roku 1851, Južnej Afrike v roku 1884 a v Kanade v roku 1897.
Moderná doba
Zlatý štandard mal stabilizovať vzostup globálnej ekonomiky, ktorá diktovala, že národ musí obmedziť svoju vydanú menu na množstvo zlata, ktoré držal v rezerve. Veľká Británia bola prvá, ktorá prijala zlatý štandard v roku 1821, v 1870 nasledoval zvyšok Európy. Tento systém zostal v platnosti až do konca prvej svetovej vojny, po ktorej USA bolo jedinou krajinou, pokojnou ctiť zlatý štandard. Po vojne iné krajiny ponechali rezervy hlavných mien namiesto zlata. Príchod veľkej depresie spôsobil koniec vývozu amerického zlata v roku 1930. Do polovice 20. storočia, americký dolár nahrádza zlato v medzinárodnom obchode. Americký program bol zahájený v roku 1986 predajom zlatých a strieborných mincí. Platina bola pridaná do amerických mincovní v roku 1997. Drahé kovové mince sú mince, ktorých hmotnosť je ocenená v konkrétnych drahých kovoch.
Väčšina ekonómov odsúdila zlato v posledných desaťročiach medzi ostatné komodity. História, no aj záujem o zlato v posledných rokoch, dokazuje, že zlato sú hlavne peniaze...
Duálna funkcia peňazí
Pred použitím mincí z drahých kovov patrili medzi dva základné staroveké typy peňazí soľ a dobytok. Dôvod bol jednoduchý. V prvom rade, peniaze musia mať schopnosť prenášať bohatstvo v priestore na veľké vzdialenosti. Na to bol extrémne vhodný dobytok a tak sa stal peniazmi. Na druhú stranu peniaze musia mať schopnosť prenosu bohatstva aj v čase. Práve túto funkciu najlepšie plnila soľ. Tieto dve základné komodity sa dobre dopĺňali a tvorili tak duálne peniaze. Neskôr ich však nahradilo zlato a striebro, ktoré tieto funkcie spĺňali ešte lepšie.