Zásoby zlata

Zlato má obrovskú výhodu v tom, že sa takmer vôbec nespotrebováva a nová produkcia zvyšuje existujúce zásoby. Znamená to, že nikdy nemôže existovať nedostatok zlata – vždy sa nájde cena, za ktorú je možné zlato predať.

Na svete sa nachádza 166,000 ton zlata, čo je viac ako 50-ročná produkcia tohto kovu. Všetko zlato, ktoré na svete existuje by vytvorilo kocku so stranou iba 18 metrov. Ročne sa vyprodukuje okolo 2,500 ton nového zlata. Nasledujúci obrázok udáva vývoj svetových zásob zlata, kde vidíme, že od roku 1948 sa svetové nadzemné zásoby zlata zvýšili o takmer 150%:

Ešte dôležitejšia je štruktúra týchto zásob. Z nasledujúceho obrázku vidíme, že viac ako polovica vyťaženého zlata sa použila na šperkárske účely. Pre investičné účely slúži približne 1/3 zlata.

Ponuka zlata

Ročná ponuka zlata sa za posledných 10 rokov pohybovala na úrovni približne 4,000 ton. Skladá sa hlavne z týchto troch faktorov: ťažba zlata, predaje zlata centrálnych bánk a predaje recyklovaného zlata.

Produkcia (ťažba) zlata

S použitím moderných technológii po druhej svetovej vojne svet zaznamenal masívny nárast produkcie zlata tak ako ukazuje priložený graf, ktorý udáva ročnú ťažbu zlata v miliónoch uncí:

Historicky najväčším producentom zlata je Južná Afrika, avšak ako dokumentuje graf, tak od 70. rokov produkcia tejto komodity v krajine výrazne klesá. Na druhej strane sa v posledných rokoch medzi významných producentov zaradila Čína a región Južnej Ázie. Čína sa v roku 2007 stala najväčším producentom zlata s produkciou 314 ton (rok 2008), no jej ložiská sú malé a mohli by sa vyčerpať už v priebehu niekoľkých rokov. Čo je však dôležitejšie, graf ukazuje, že pri ťažbe zlata v rokoch 2000-2001 pravdepodobne nastal vrchol a to aj napriek tomu, že cena zlata vzrástla z úrovne 256$ v roku 2001 až na hodnotu 1200$ v súčasnosti. Ani masívne investície do nálezísk zlata (4 mld. v roku 2007) nedokázali objaviť nové významné ložiská a tie sa nachádzajú v klesajúcom trende. V roku 2001 sa vyprodukovalo približne 2,600 ton zlata, odvtedy produkcia klesla o takmer 10%. Navyše sa výrazne znižuje obsah minerálov vo vyťaženej rude, keď v predminulom storočí dosahoval priemer zlata asi 22g na tonu vyťaženej rudy, dnes je to iba 0,8g. Prudko tak rastú náklady, pokiaľ v roku 2003 predstavovali hotovostné výdavky na uncu menej ako 200$, v súčasnosti je to už takmer 600$... Produkcia zlata je veľmi neelastická, čo znamená, že ju cena zlata ovplyvňuje iba málo.

Predaje recyklovaného zlata

Predaje použitého zlata tvoria asi 30% celej ponuky zlata za posledných niekoľko rokov. Najväčšou časťou tejto položky sú predaje zlatníckych výrobkov. Pri zvýšení ceny zlata ľudia staré zlato predávajú a pri znížení ceny ľudia zlato nakupujú. Pri raste ceny zlata za posledných 10 rokov sa tak predaje recyklovaného zlata viac ako zdvojnásobili a v roku 2009 dosiahli rekord 1,549 ton.

Predaje zlata centrálnych bánk

Predaje zlata centrálnymi bankami boli významným príspevkom k ponuke zlata za posledné roky, keď tvorili takmer 9% ponuky zlata. Centrálne banky držali v období zlatého štandardu viac ako 30 ton zlata. V roku 1971 keď prestal platiť zlatý štandard a oficiálne skončila vymeniteľnosť papierových peňazí za zlato, centrálne banky sa zlata zbavovali. Ako posledná krajina opustilo v roku 2000 zlatý štandard Švajčiarsko, ktoré dovtedy malo 40% krytie meny v zlate. Tento trend sa však v roku 2009 obracia – nastáva paradox, kedy z najväčších predajcov zlata sa stávajú najväčší nákupcovia.